abstrakcia

beznadej a usmev

asi pred pol rokom som si myslela ze je vestko ok,mam skvele kamosky a nic mi nechyba...ale rodicia sa zrazu rozhodli,ze ma daju na novu skolu.amen. tak som sla do novej skoly,nevravim ze to tam bolo strasne,bolo to normalne,aj ked stare kamosky mi chybali.velmi.s najlepsou kamaratkou z tej skoly sme sa stretavali stale.raz ked sme jej do detailov opisovali ako cez prestavky na nu myslime lebo s nami sa tam az tak nebavia nam so smukom v ociach povedala:"viete baby,ked ste odisli,my sme vas s bami ohovarali,ake ste ****",,,dalej nebidem vraviet co vsetko povedala,a tak sa to zacalo najkamaratka nas aj spolu s kamoskami co pozname od malicka ohovarali amy sme za nimi smutili...monika (najkamratka) sa nam sice 10000000krat ospravedlnila ale boli to dodnes... a tak dnes rozmyslam,zalezi neňa mne niekomu?ked cloveka zradi aj najlpesi priatel,nakoho sa potom mozem spolahnut ,kedpotrebujem objat,alebo vypocut? ...
14.04.2005 20:00:00 | celý článok | osobné | hmmm | komentáre: 4

Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014